Ježiš Kristus povedal:

"...Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta."
(Mt 28, 20)
MOCNÝ PROSTRIEDOK K OSLEPENIU SATANA


(Modlitba nadiktovaná Ježišom maďarskej vizionárke Plameňa lásky)


Ó môj Ježišu,
spoj naše kroky so svojimi,
aby sme šli dopredu spoločne,
vlož naše ruky do svojich,
aby si nás zhromaždil,
daj našim srdciam biť v harmónii s Tvojim,
daj našim dušiam splynúť s Tvojou,
aby sme cítili ako Ty,
zjednoť myšlienky nášho ducha so svojimi,
daj, aby naše uši načúvali v tichu s Tebou,
vlož naše oči do svojich, aby s nimi splynuli,
a daj, nech naše pery zjednotené s Tebou
prosia o milosrdenstvo Večného Otca.

Amen.
 

Boh ťa žehnaj...

 

Síla žehnania

Sila
žehnania


Presvatňe znamenie,presvatý križ

Vo všetkých chotároch nášho Slovenska vídame na poli či pri ceste
kríž, často ozdobený kytičkou poľných kvetov. Je to výraz viery
a veľkej úcty našich predkov k znameniu našej spásy. Tieto kríže
sú tiež široko - ďaleko viditeľným znakom toho, že naši otcovia
nezačali žiadnu prácu bez znamenia kríža. Naše matky neodkrojili
chlieb svojim deťom skôr, ako by čerstvý bochník nepoznačili
znakom kríža. Naši rodičia značili pred spánkom čielka
de-ťúreniec krížikom a žiadne odlúčenie sa dieťaťa - i
dospelého - od domova sa neza¬obišlo bez rodičovského požehnania.
Každé stretnutie s kňazom, každý kon¬takt s ním bol doplnený
jeho kňazským požehnaním. Znamenie kríža sprevádza¬lo našich
predkov v každodennom živote od kolísky až po hrob. Aká škoda, že
de¬saťročia, nežičlivé prejavom viery, ale tiež aj zrýchlené
tempo života, ktorému sme pod¬ľahli, odsunulo tieto krásne, duši
prospešné a pokoj prinášajúce kresťanské zvyky našich otcov do
úzadia a postupného zabudnutia...
Istý starší kňaz povedal: „Je mi vždy veľ¬kou útechou, keď si
pomyslím, že som vo svojom kňazskom živote veľa požehnával.
Žehnal som nielen svojich farníkov, ale všetkých ľudí, zvlášť
chorých, trpiacich, umierajúcich, ba aj neveriacich, hriešni¬kov a
potom všetkých, čo sa zasvätili Bohu a všetky úbohé duše v
očistci. Žehnal som vo dne, v noci, niekedy z posledných síl, keď
som ležal na lôžku chorých. Silu žeh-nania som cítil aj na sebe
samom, na tele i na duši a vždy som bol za to vďačný.
Kňazské ruky sú žehnajúce ruky a to rov¬nako ruky jednoduchého
kňaza, ako ruky pápeža. V požehnaní každého kňaza je čosi
veľkého. Pôsobia silou Ducha Svätého a sprostredkujú milosť a
Božiu pomoc. Po¬žehnanie vytrhuje ľudí a veci z moci Satana.
Slová, vnuknuté Ježišom, potvrdzujú veľ¬kosť kňazského
žehnania:
„Keď žehná kňaz, vtedy žehnám Ja. Z môjho Božského Srdca
prúdi vtedy na teba hojnosť milostí, Do požehnania v mo¬jom mene,
vkladám veľkú silu. Pamätaj, že je to niečo veľkého, keď
dostávaš požehna¬nie od kňaza. Z požehnania vyžaruje moja
Božská svätosť. Mojím požehnaním dostá¬vaš lásku ku láske,
silu k utrpeniu, posi¬lu pre telo i dušu. Moje sväté požehnanie
obsahuje pomoc pre všetky potreby ľudí. Vychádza z nekonečnej
lásky môjho Srd¬ca. Čím zbožnejšie sa udeľuje a prijíma, tým
mocnejší je jeho účinok. Požehnanie je väčšie, nekonečne
väčšie ako tisíce sve¬tov. Dá ti vždy viac ako čakáš. Pri
každom požehnaní sa znovu spájaš so mnou, zno¬vu ťa posväcujem,
znovu ťa zahŕňam do milostí lásky a ochrany Môjho Srdca. Buď
dieťaťom požehnania a potom aj ty budeš požehnaním pre druhých!"
Ako posledný skutok svojej lásky nám náš Spasiteľ, vystupujúc do
neba, daroval svoje požehnanie. Vo svojich učeníkoch chce žeh¬nať
ďalej, po všetky časy. Kňazské požehna¬nie čerpá z
nekonečného bohatstva Srdca Ježišovho a preto má veľkú
uzdravujúcu, posväcujúcu a ochrannú silu. Kňaz môže sviatosti
udeľovať len pri splnení podmie¬nok, ale žehnať môže vždy a
všade. Aj keď je chorý, prenasledovaný, alebo väznený.
Dojímavý príbeh rozpráva istý kňaz - vä¬zeň, ktorý dlho
pracoval v jednej továrni v koncentračnom tábore v Dachau. Jedné¬ho
dňa ho účtovník tábora požiadal, aby mu prišiel posvätiť
novozriadený byt a je¬ho rodinu. „Stál som tam ako úbohý väzeň
v páskovanom oblečení väzňov. Nikdy som nedvíhal ruky k
požehnaniu s takým doja¬tím ako vtedy. Hoci som bol už dlhé roky
poznačený pečaťou vyvrheľa, bol som stále kňazom. Požiadali ma,
abysomdarovaľto jediné, čo som vtedy mohol darovať- svoje
požehnanie."
Jeden kňaz sa v súčasnosti takto vyjadril o požehnaní; „Da mojich
rúk bolo vložené nesmierne bohatstvo. Sám Kristus chce roz¬dávať
cezo mňa, slabého, svoje požehnanie. Ako žehnal za svojho pobytu na
zemi, chce rukami kňazov žehnať aj dnes. Áno, my kňazi sme
milionármi, ale nie na peniaze, ale na milosti, ktoré sprostredkujeme.
Sme vysielačkami Božieho požehnania. Všade na svete sú antény,
ktoré toto požehnanie prijímajú: chorí, zajatci, prenasledovaní,
väznení, hladní. Každým požehnaním, kto¬ré udeľujeme, rastie
naša horlivosť žehnať." Účinok kňazského požehnania si
nevie¬me dosť oceniť. Kristovým požehnaním rastie Kristova láska
v našich srdciach. Eite nikdy nebolo kňazské požehnanie také
potrebné ako dnes.

Požehnanie - zdroj víťazstva nad zlom

„Požehnanie je zbraň môjho srdca" - píše jeden kňaz. „Každé
ráno odriekam formu¬lu exorcizmu a každý večer dvíham ruky a
požehnávam svoju farnosť. Kríž požeh¬nania siaha ďaleko, veľmi
ďaleko. Jeho predĺžené ramená objímajú celý svet."
Požehnanie je vždy novým víťazstvom. Žehnajúci kňaz sa stáva
duchovným vysie¬lačom. Vo svete je mnoho antén, čiže sŕdc, ktoré
požehnanie potrebujú a touto cestou dostávajú.
Časté žehnanie kňazov môže priniesť cho¬rému veľké úľavy,
Ale darca i prijí-mateľ musia mať silnú vieru, schopnú i ho¬ry
prenášať. Mnoho závisí na viere, dôvere a ochote, s akou
požehnanie prijímame.

Kňazské skladanie rúk uzdravuje

Matka Mayer-Bernholdová píše: „Vo svojej ťažkej chorobe som
často pocítila liečivú silu kňazského požehnania. Mnohokrát som
ležala vo vysokej horúčke a tá náhle prestala, cítila som
uľavenie, keďsom pocí¬tila na svojej hlave žehnajúcu ruku kňaza."
Iná, už desiatky rokov ťažko chorá žena, povedala: „Vo svojej
chorobe často prijí¬mam kňazské požehnanie. Zakaždým cí¬tim,
ako dostávam silu trpezlivo znášať svoje utrpenie a vždy sa znovu
odovzdá¬vať do Božej vôle. Vedomie, že ma kňaz aj z diaľky
žehná, mi v ťažkých pokušeniach a v hodinách najväčšej
sklúčenosti dodáva silu a odvahu vydržať."


Sila požehnania pochádza z Kríža

Každé požehnanie znakom kríža je posvä¬tením ľudí a vecí.
Kňaz žehná zdvihnutou rukou a znakom kríža. Tým je zreteľne
naznačené, že účinok žehnania prichádza z Kristovej smrti na
kríži. Kríž je zname¬ním Kristovho víťazstva. Kňazským
žeh¬naním sa požehnávajú a posväcujú nielen ľudia, ale aj veci,
miesto a práca, domov, dielne, pracovné nástroje, dopravné
prostriedky. Spolu s prácou človeka majú byť znamením zasvätenia
službe Božej. Kňazské ruky by sa teda nikdy nemali unaviť
žehnaním.
ŽEHNANIE LAIKOV

Znakom kríža žehnajú kresťania v prvom rade seba samých. Vždy,
keď sa prežeh-návajú znakom kríža, požehnávajú svoje myslenie,
svoje slová a svoju vôľu. Zna¬kom kríža môže však žehnať aj
iných. Svätý František z Assisi nám zanechal toto slávne,
vlastnoručne napísané laické požehnanie ako svoju závet pre
budúce storočia: „Nech ťa žehná Pán, nech ťa chráni, nech ti
ukáže svoju tvár a zmiluje sa nad tebou. Nech ob¬ráti k tebe svoju
tvár a udelí ti pokoj. Nech ti udelí Pán svoje sväté požehnanie.
Amen."

Ruky rodičov sú žehnajúce ruky

Požehnanie rodičov je sprostredkovaním po¬žehnania od Boha. Sila
rodičovského požeh¬nania spočíva v prvom rade v tajomstve ich
stvoriteľského poslania. Dostali podiel na stvoriteľskej moci Božej.
Majú veľkú zod¬povednosť starať sa nielen o telesný vývoj detí,
ale aj o ich vývoj duševný a duchov¬ný. Požehnanie rodičov
vyplýva ďalej z ta¬jomstva ich kňazského poslania. Sviatosťou
manželstva, týmto „veľkým tajomstvom", dostávajú muž a žena,
otec a matka, kňazskú moc, ktorá im nebude odňatá (sv. Augustín).
Moc a sila rodičovského požehnania spo¬číva konečne aj v ich
hodnosti ako Božích zástupcov. Za nimi stojí sám Boh, vyslo-vujúc
svoje 4. prikázanie. Rodičovské po¬žehnanie je súčasne
„sviatosťou domáceho krbu". Keďže požehnanie rodičov má veľký
význam, majú otec a matka žehnať svoje die¬ťa už od prvého dňa
života, ba už vtedy, keď matka cíti nový život pod srdcom. Rodiča
majú s vierou a dôverou dávať svojím deťom na čelo znamenie
kríža, podľa možnosti aj so svätenou vodou a hovoriť:" Na
príhovor Pan¬ny Márie nech ťa žehná Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch
Svätý. Amen."
V našich katolíckych rodinách má platiť pravidlo: ani deň bez
rodičovského po¬žehnania! Keď si dieťa od malička zvykne na
rodičovské požehnanie, nebude sa han¬biť ani ako 14-ročné prijať
od otca a matky „požehnanie na dobrú noc" - hovorí jedna skúsená
matka. Dávajte preto, milí rodičia, požehnanie svojim deťom každé
ráno a ve¬čer. Zvlášť ich požehnanie v deň ich prvého svätého
prijímania. Pri odchode z domu, do cudziny, nezabudnite ich žehnať do
diaľky aj vtedy, keď sú ďaleko od domu. Rodičovské požehnanie
„zaletí k deťom ponad hory, po¬nad doly", aj keby boli čo ako
vzdialené. Po-žehnajte ich svätenou vodou a znakom kríža v deň ich
sobáša a najmä vo chvíli vášho zo¬mierania. Toto posledné
požehnanie je ako¬by zhrnutím všetkých vašich požehnaní po¬čas
celého života a bude sprevádzať vaše deti na všetkých cestách a
pomáhať im.
Právo žehnať svoje vnúčatá a svojich zve¬rencov majú aj starí
rodičia a vychovávatelia.
Aj snúbenci a manželia sa majú vzá¬jomne požehnávať. Najmä
manželia si majú dávať krížik na čelo, čím si dodávajú silu,
krotia neviazané vášne, riešia napätia a prchkosti a posväcujú si
telá i duše.
Dojemne píše jedna vzdelaná, šľachetná matka: „Dôstojný otče,
vždy som túžila po kňazskom požehnaní a vyhľadávala som ho.
Ale aj sama som často požehnávala druhých. Robila som to vždy v
mene Ježi¬ša a s Ježišom. Najviac som žehnala svoje malé deti. Aj
v noci som im často dávala na čelo krížik, až ma niekedy napadlo
že keď
dospejú bude vidno na ich čelách znak krí¬ža..." Na konci svojho
listu pridala obdivu¬hodné slová: „Pretože my, katolíci, máme
myslieť na celý svet a milovať všetkých, často som do diaľky
žehnala znakom krí¬ža aj Svätého Otca, našich biskupov,
kňa¬zov, teológov. To bolo moje tiché tajomstvo, s ktorým sa vám
ako kňazovi zverujem až teraz, na konci svojho života."

Žehnať znakom kríža znamená privádzať ku Kristovi

Svojou smrťou na kríži sňal Kristus zo sve¬ta kliatbu hriechu.
Keďže však ľudia svojou vinou a pre svoje hriechy vždy znovu
padajú pod túto kliatbu, musí Cirkev v Ježišovom mene vždy
obnovovať ich vykúpenie. Robí to predovšetkým obnovovaním a
sprítom¬ňovaním Kristovej obety - sv. omšou, ale aj ostatnými
sviatosťami a tiež kňazským žeh¬naním. Každé prežehnanie sa s
vierou je už požehnaním. Z kríža pramení prúd požehnania do
celého sveta, do každej duše, kto¬rá verí v Boha a v silu kríža.
Požehnanie krížom je požehnanie Krvou Kristovou. Kríž je znamením
z ktorého neustále vy¬žaruje láska Preto žehnanie znakom kríža
privádza ku Kristovi a skrze Krista k Otco¬vi. Kto má vieru ako
dieťa, ten to pochopí. Kríž je znamením najväčšej lásky, je
znamením trvalého víťazstva!
„Bedákaš nad zlobou sveta alebo nad bezohľadnosťou a nepochopením
svojho okolia? Tvoja trpezlivosť a nervy sú často vystavené tvrdej
skúške a často zlyhajú i pri najlepších predsavzatiach. Skús
použiť re¬cept denného žehnania. (P. Kiefer O. Cap.) Vezmi každé
ráno svätenú vodu, urob ňou znamenie kríža a povedz: „V mene
Je¬žiša Krista žehnám celú svoju rodinu, žeh-nám všetkých s
ktorými sa dnes stretnem a ktorí sa odporúčajú do mojej modlitby.
Žehnám náš dom a všetkých, ktorí k námprídu alebo od nás
odídu. Amen."

Krstom a birmovaním nás Kristus spojil so svojim živo¬tom a
poslaním. Každý kresťan preto môže, ba aj má žehnať čo
najviac. Vo svete je takmer 400 000 kňazov a vyše 600 mi¬liónov
katolíkov. Aká nesmier¬na sila požehnania sa v nich skrýva! Bola by
to víťazná ar-máda, keby všetci a každý deň používali s
veriacim a milujú-cim srdcom dar požehnania, hovoriac.:Nech Boh Otec
BOH Syn a Duch Svaty žehná, skrze Märiu,Matku milostí, všetkych
ľudi,trpiacich,pre-nasledovanych,hladujúcich. Amen Pane,daj mi
žehnajüce ruky.čisté a .bez poškvrny, Aby rozdávali Tvoje
požehnanie do celého sveta!
Novy ZAKON List EFEZANOM 6,10 Napisal ho apostol PAVOL
Ak cches mat pokoj od toho dole :)) tak si to citaj nahals kazdy den
Ja si to stale hovorim po modlitbe je to ochrana pred zlym a pise sa
tam ako sa stat BOZIM Bojovnikom
Buďte Boží bojovníci - 10 Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile
jeho moci. 11 Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť
úkladom diabla. 12 Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s
kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so
zloduchmi v nebeských sférach.
13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať,
všetko prekonať a obstáť! 14 Stojte teda: bedrá si prepášte
pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť
pre evanjelium pokoja! 16 Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým
môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! 17 A zoberte si aj
prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! 18 Vo všetkých
modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom
vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých! 19 Aj za mňa, aby mi
bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval
tajomstvo evanjelia, 20 ktorého vyslancom som aj v okovách, aby som
mal v ňom odvahu hovoriť, ako som povinný.

Co sa tyka toho ZEHNANIA.. Vies lepsie clvoeka POzehnat ked na teba
NADAVA ako mu vratit to co ti dava.. Preco. NO vies ke dsom ti PISAL
SLOVO sa Telom STANE... Ak ty mu budes vracat spat to co tebe dava tak
sa aj to SLOVO TELOM stane a ten clvoek bude taky ako mu prajes. Len
potporujes v nom tu ZLOBU.. Mna BOH naucil a aj stale uci odelit
CLOVEKA od HRIECHU.. A tak ked ho pozehnam chranim SEBA aj JEHO pred
zlym. Zly sa sma bude cudovat ZABIJAS ho tym dusis... :))
Motýľ...

Jedného dňa sa na kukle objavil malý otvor. Človek si sadol a
pozoroval motýľa niekoľko hodín, ako zápasí a snaží sa dostať
cez ten malý otvor. Potom sa zdalo, že jeho pohyb ustal. Vyzeralo to,
že sa to nedostalo až tam, kam by malo a nemohlo to ďalej
pokračovať. Tak sa človek rozhodol, že motýľovi pomôže, vzal
nožnice a kuklu otvoril. Potom sa motýľ ľahko ukázal. Ale mal
slabé, drobné telo a scvrknuté krídla. Človek ho ďalej sledoval,
pretože čakal, že každú chvíľu roztvorí krídla, roztiahne ich a
zväčší, tak aby boli schopné uniesť jeho telo, čakal, že sa
stanú pevnými, Nič také sa nestalo! V skutočnosti strávil motýľ
zvyšok svojho života len lozením so svojím slabým telom a so
scvrknutými krídlami. Nikdy nebol schopný lietať. Čomu človek vo
svojej dobrosrdečnosti a dobrej vôli neporozumel, bola obmedzujúca
kukla a zápas, ktorý bol potrebný na to, aby sa motýľ dostal cez
malý otvor, bol to boží spôsob, ako dostať tekutinu z tela do
krídel motýľa, aby boli schopné lietať, keď sa raz z kukly
oslobodí. Niekedy je zápas presne to, čo v živote potrebujeme. Ak by
Boh pripustil prežiť náš život bez prekážok, mohlo by nás to
ochromiť. Neboli by sme takí silní, akoby sme mohli byť. Nikdy by
sme neboli schopní lietať.

Požiadal som o silu
A Boh mi dal starosti, aby ma posilnili.
Požiadal som o múdrosť.
A Boh mi dal problémy, aby som ich riešil.
Požiadal som o hojnosť..... A Boh mi dal rozum a svaly, aby som
pracoval.
Požiadal som o odvahu
A Boh mi dal prekážky, aby som ich prekonával.
Požiadal som o lásku
A Boh mi dal problémových ľudí, aby som im pomohol.
Požiadal som o priazeň
A Boh mi dal príležitosť.

Nedostal som nič z toho, o čo som požiadal
Ale dostal som všetko to, čo som potreboval.
 
Prohlášení o Cookies |
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one